Zo zásady nerobím, a ani nebudem robiť spätnú korektúru.
Ak niečo napíšem, ostáva to v článku. A ak niečo zverejním, ostáva to na blogu.

Vánok

12. května 2018 v 10:37 | The Beholder |  Kvapky Ľudskosti
Zase som napísal pred pár dňami zopár kvapiek, a hádžem to sem až teraz, pretože.... idk.
Čítajte, užívajte, púšťajte žilou.


Sedela mi na bruchu a usmievala sa. Nebola ťažká, ba priam naopak, bola veľmi ľahká. Skoro som ju ani necítil. A keď som otvoril oči a uvidiel ju sedieť na svojom bruchu, usmial som sa tiež. Niečo robila s rukami a miestami sa pri tom tvárila sústredene, inokedy sa tvárila ako keby zažívala obrovský pôžitok a rozkoš. Celé to ráno pôsobilo ako príjemný sen.
Vlastne vždy, keď niečo robila, dokázala to robiť tak aby to pripomínalo príjemný sen.
Dokonca aj teraz, keď zo mňa trhala život, robila to veľmi príjemným spôsobom. Dlhé prsty s ešte dlhšími pazúrmi ostrými ako britvy mi trhala život na kúsky. Párala a rezala, a mňa to príjemne šteklilo. Niektoré kúsky mňa si len napichla na pazúr a hodila za hlavu, iné skončili v jej úsmeve vyplneným množstvom špicatých zubov. Požuté a prehltnuté, ako keby ani vôbec ničím neboli.

Občas som mal jej dlhé, krvou zafarbené, prsty v hrudi, ale už som sa možno zobudil aj s tým, že mi sedela na krku a mala otvorenú moju lebku. Keby tá spomienka nebola taká desivá, možno by som ju považoval za pravdivú. Ale pri démonoch bez očí a tiel, ako bola ona, sa ťažko určuje čo robí naozaj a čo nerobí. Bola len vetrom ktorý sa cezomňa prehnal, nijako inak som jej existenciu a prítomnosť nepociťoval. Ktovie, o koľko orgánov ma už stihla obrať vždy, keď som spal. Koľko krát mi museli dorásť.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama