Zo zásady nerobím, a ani nebudem robiť spätnú korektúru.
Ak niečo napíšem, ostáva to v článku. A ak niečo zverejním, ostáva to na blogu.

Mesto

12. května 2018 v 10:38 | The Beholder |  Kvapky Ľudskosti
A teda rovno aj štvrtá kvapka ľudskosti.



Kráčal som mestom a videl som všetko, čo som v živote vidieť nechcel. Špinavé ulice, prázdne pohľady zlomených ľudí, na ktorých smútok sadal ako prach v miestnosti, ktorú nikto nevyvetral už pár rokov.
Kráčal som mestom a videl som nehody, zrážky, lúpeže a násilie. Videl som klamstvá, a videl som ľudí, ktorých každé jedno klamstvo lámalo ešte viac.
Popravde neviem, či som videl ľudí. Ich zlomené a pokrivené figúry, ktoré lámali a boli lámané. A všetci sa ľutovali navzájom medzi sebou. "To bude dobré," hovorili. "Chcem ti pomôcť," presviedčali. "Ako ti môžem pomôcť?" pýtali sa.
Nechápal som ich. Tiekla im z rán rôznofarebná tekutina, ktorá ani zďaleka nepripomínala krv, ale namiesto toho, aby uzatvorili vlastnú ranu, snažili sa zatvárať rany ostatným. A to ich krivilo ešte viac. A okrem nich to krivilo aj ostatných ľudí. Trhali kožu ostatným, aby zaplátali rany iným.
Dlhými nemotornými rukami, pripomínajúcim konáre, sa naťahovali, a robili veci ktoré som nechápal.
Bol som vzpriamený, nie pokrivený ako oni. V tejto rovine som bol vyšší ako ktorýkoľvek z nich. Ale myslím, že keby dokázali vyrovnať svoje čierne, spálené, zvráskavené telá, asi by sa dokázali zdvihnúť vyššie ako ja. Bližšie k slnku. Možno aj nad oblaky. Ale oni to nedokázali, a tak som sa mohol cítiť dobre sám zo seba.
Tak som si medzi nimi vzpriamene kráčal, opovrhujúc tým, čo som videl. Stále som nechápal, čo to vlastne robili, keďže som mal pocit, že každou zatvorenou ranou vznikli aspoň dve nové. Ale okrem zbytočnosti takéhoto počínania som nechápal ani princíp za akým to bolo robené.
Z pohľadu na tento svet mi bolo nepríjemne, ale raz za čas som ním musel prejsť. Aby som sám sebe niečo pripomenul. Neviem síce čo som si pripomínal, ale myslím si, že to bolo dôležité. Vidieť tieto tiene, ktoré kedysi chodili rovnako vzpriamene ako ja a mali oči pre niekoho.
Neviem kde nastal ich úpadok, ale viem, že ja som sa mu nejako zvládal vyhnúť. A tak isto som sa vyhýbal aj tieňom, ktoré som možno poznal keď ešte boli ako ja.

Každopádne som svojimi očami, ktoré boli len pre mňa, videl dosť. Bol čas vrátiť sa do svojej diery v podzemí a zahrať si s démonom šach. Možno ak ma porazí, vrátim jej aspoň jedno oko.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama