Zo zásady nerobím, a ani nebudem robiť spätnú korektúru.
Ak niečo napíšem, ostáva to v článku. A ak niečo zverejním, ostáva to na blogu.

Piatková chvíľka sebaľútosti, alebo inak o otvorených dverách

2. února 2018 v 19:54 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Je pekné, že by som mal vstúpiť, ale to by som najprv potreboval mať kam.
Môžem sa o tie dvere aj hodiť, ale neotvoria sa, kým ich niekto zvnútra neodomkne. Ja som svoje odomkol, rozdal som všetko, a väčšina bola vyhádzaná ako odpad. A otváranie dverí funguje na forme vzájomného obchodu. Ale čo mám ponúknuť, keď nič nemám? A to čo mám, to je považované za nedostatočné, nesprávne, prehnané alebo nevhodné.
Ponúkam abstraktné veci, ale tie asi nie je možné zachytiť pre bežného človeka. A nechcem veľa. Nechcem vlastne nič. Len miesto a pozornosť. Misku s vodou a raz za deň jedlo. Možno pohladenie alebo pochvalu. A môžem byť aj na pár hodín opustený, len chcem aby sa môj keeper vrátil. Ja nič nerozbijem ani nepokazím. Nikomu ani neublížim.

Prečo som tu takto? Čo mi chýba?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hrobárova Dcéra | Web | 2. února 2018 v 22:47 | Reagovat

Kocur sa o teba nestará?

2 The Beholder, The King of Rats, Famine, The Emperor of Lies | 3. února 2018 v 1:34 | Reagovat

[1]: Kocúr nemá Aristotelovskú tretiu formu duše, a i keď sa stará, tak sa v prvom rade riadi pudom sebazáchovy.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama