Zo zásady nerobím, a ani nebudem robiť spätnú korektúru.
Ak niečo napíšem, ostáva to v článku. A ak niečo zverejním, ostáva to na blogu.

I know I should be moving on...

12. listopadu 2017 v 20:01 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
...but I feel like I'm already gone..
Máte ma tu, a zase som si dal na čas. Ako prvé upozorním, že názov článku (ktorý bol pôvodne "Came so hard I started feeling drunk) absolútne nič nehovorí a ani nevyjadruje. Aktuálne. Ale kým som pri tom.. zažili ste už niekedy orgazmus, po ktorom ste sa ešte hodnú chvíľu cítili opito? Ak nie, mali ste vlastne niekedy orgazmus? A možno sa vtedy len mne vynoril nejaký skrytý alkohol o ktorom som nevidel. Stalo sa to pred hodne dávnym časom, ale viem, že vtedy som bol chvíľu (asi týždeň alebo dva) triezvy. Čo sa však nedá povedať o tomto období. Myslím, že už asi mesiac sa nestalo, že by som za celý deň nevypil ani kvapku alkoholu. Ale čo to trepem.. kvapku? Najmenšie množstvo za deň v poslednom mesiaci boli 4 poldecáky. A najväčšie? To už ani neviem. Zase som sa dostal do bodu, kedy jednoducho pijem kým neupadnem do nočného bezvedomia, resp. kým nezaspím.


Prečo pijem? Dobrá otázka.. neviem či to začalo mojou pracovnou pozíciou a prístupom k alkoholu, ale myslím, že vtedy som sa ešte relatívne držal. Ale približne pred troma týždňami som s istou slečnou bol na obede. So slečnou, o ktorej očiach by som dokázal písať knihy, a o jej iných atribútoch taktiež. Keď hovorím o očiach dostávajúcich ľudí na kolená, o úsmevoch za ktoré by bol človek ochotný zabiť a aj umrieť, väčšinou mám pred očami ju. Tú, s ktorou sa to ťahá štyri alebo päť rokov. Je prvá a jediná, pri ktorej som si istý, že som niečo cítil, no nikdy som ju ani len nepobozkal. I keď emócie boli obojstranné. Určite sa teraz pýtate, ako je možné, že dvaja k sebe niečo cítia, no aj tak nie sú spolu? Čiastočne som za to rád, pretože by sme to spolu nevydržali. Pretože v tej dobe som bol v najhoršom období svojho života, čo sa týka sebavedomia a depresií. A ona nezvládala pohľad na mňa v takom stave. A aj teraz si jasne vybavujem jej hlas, hovoriaci "Nedokážem sa na teba pozerať, keď vidím ako pohŕdaš tým životom, ktorý ja tak milujem." .... ale vtedy som si nebol istý jej emóciami. Preto som nikdy nekonal. A možno aj preto, že som jednoducho na to bol slabý. Ale až príliš neskoro som si uvedomil, že tým životom mohla mať na mysli práve ten môj, a nie život všeobecne. Popravde som si to uvedomil teraz. Pod vplyvom alkoholu a trpko spomínajúc.
Je vtipné, že je jediná s ktorou som kedy bol na nejakom reálnom rande, ako kino, jedlo, darčeky a potom Cejlón. (To miesto mi tiež v jednu krásnu zimu ukázala ona, a doteraz som na to nezabudol.) Vtipné je ale na tom to, že sme boli na rande ale nikdy sme nerandili. Avšak teraz, keď sa nad tým zase raz zamýšľam.. istú dobu som videl aj jej chyby. Ale teraz si tým nie som istý, keďže odhaľujem nové skutčnosti. Každopádne na mne určite bolo očividné ako sa voči nej cítim. Nedávno mi však vyčítala, že musím vyjadriť ako sa cítim a čo si myslím, pretože je ťažké ma čítať, keď sa večne usmievam ako keby sa nič nedialo.. v skutočnosti som sa pri nej vždy usmieval, pretože som bol naozaj rád, že ju vidím, a že som tam s ňou ja.
Medzi časom sme za tých pár rokov mali aj hádku. Hádku, po ktorej sme takmer rok neboli v žiadnom kontakte. Keď si našla priateľa. Hádka o blbosti. Začalo to slovami "gratulujem", a skončilo slovami "Tak na mňa kurva zabudni. Budem pre teba mŕtvy, a ty budeš mŕtva pre mňa, a vymažem si ťa zo života." Ona mala spraviť to isté, ale celú dobu sledovala moju tvorbu a iné veci. Ale medzi začiatkom a kocom zazneli aj slová ako "Negratuluješ mi úprimne. Obaja vieme, že by si najradšej bol na jeho mieste." A "To je samozrejme pravda, ale z tých ľudí, čo ti gratulovali, si nikto nepraje aby si bola šťastná viac, ako ja." ... a doteraz si pamätám aj ten stres, v akom som bol, keď som jej potom neskôr po pár mesiacoch písal a prosil ju o odpustenie. (Mimochodom je s tým priateľom už vyše troch rokov. A aj on aj ona vedia, že mu to nikdy v živote neodpustím. Ale na druhej strane mu nič nespravím. Kvôli nej.... ach, aký je naozaj muž malý a slabý, keď stojí proti žene, ktorú miluje.. druhá časť taste my blood je dosť ťažká na písanie, btw.)
Ale zase som sa vzdialil od toho obedu s ňou. Jednoducho sme sa stretli, ako sme raz alebo dva krát za rok zvykli, išli sme sa najest, a dozvedel som sa nepekné správy. Dozvedel som sa, že je to naše posledné stretnutie, a že sa sťahuje do Talianska. Takže to bola aj naša definitívna rozlúčka. Pretože po obede a po neskoršej káve som ju len zase jednoduchol nechal odísť. Ale aspoň som ju prvý krát pobozkal. A krátko na to aj posledný. Málo bozkov vo mne zanechalo toľko emócií, a zobralo zo mňa tak veľa... ale kto som ja, aby som sa pokúšal ovplyvňovať jej rozhodnutia? Aby som si dovolil stáť proti nej? Keď niekoho skutočne milujete viac, ako seba, tak si len želáte, že nech spí s kýmkoľvek, tak ten niekto nech je aspoň dobrý v posteli, pretože nič horšie si tá osoba nezaslúži.
Každopádne aj naša rozlúčka bola celkom bolestivá. Krátky bozk, a slová "Možno sa jedného dňa ešte uvidíme.." no ona dokončila vetu presne tak, ako som vedel že to spraví. Ako som to chcel povedať ja, ale nechcel som to prijať: "...ale bolo by lepšie, keby nie."
Čo je ma po skurvenej Levici, čo je ma po Aese, čo je ma po tej, s ktorou som tri roky chodil... ani jedna z nich mojím životom nezamávala viac, ako táto, ktorej medzi časom prischla prezývka Kráľovná...
Ja by som... ja by som rád napísal o nej, o Kráľovnej, ešte niečo. Ale viete si vy predstaviť, ako bolí tá myšlienka, že som ju jednoducho už minimálne druhý krát nechal ísť? Že som si svojimi emóciami istý len pri tej jednej, s ktorou asi nikdy nebudem? ... Nebudem sa tu ľutovať, i keď to často robím. Ale viem, že budem chľastať ešte chvíľu. Pretože bez pitného režimu nebudem mať čo plakať.
Pustite si žilou, ja už nemôžem. Mám niečie zuby zaryté do srdca, a celkom to bolí.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Queen | 13. listopadu 2017 v 0:00 | Reagovat

Being hurt so much is propably our punishment for passivity. Thank you for making me feel like I am someone special. I am glad that you at least finaly understand my words correctly. Take care dear. With love, dying Queen.

2 Anonym | 13. listopadu 2017 v 0:04 | Reagovat

Ako vždy veľmi dobrá ukážka práce s textom, obzvlášť v tak krátkom časovom rozpätí. Výprava je nadmieru uspokojivá. V porovnaním so zvyškom tvorby je štýl neobvykle úprimný, bez skrytých významov, neistoty, ale typická príťažlivá tajomnosť bola zachovaná. Rozvaha a jednoznačné odpovede na rečnícke otázky sú v daných súvislostiach veľmi vítaným prvkom. Prepoj medzi jednotlivými scénami je tak prirodzený že je nutné udeliť pochvalu. Vybrané pasáže z minulosti fantasticky obsiahli výpoveď o pocitoch a prekrásnym spôsobom doplnili líniu príbehu ako aj dodali hĺbku aktuálnym udalostiam. Vizuálny aspekt zohral veľmi peknú ilustračnú i informačnú funkciu. Odporúčam trénovať tento typ výpovede aj ako prednes. Mnohé slová by nemali zostať len v písanej podobe. S láskou, tvoj najvernejší kritik.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama