Zo zásady nerobím, a ani nebudem robiť spätnú korektúru.
Ak niečo napíšem, ostáva to v článku. A ak niečo zverejním, ostáva to na blogu.

Spoveď duší

19. září 2017 v 19:45 | The Beholder
Tak som si zase raz dal dlhšiu pauzu od písania, pretože som si musel vyriešiť nejaké blbosti ohľadom všeho možného aj nemožného.
Ale teraz Vám zase raz venujem chvíľku svojho času aby som sa podelil o svoje myšlienky. Všetci vieme, že najčastejšie sem píšem keď som vytočený, ale tom som často nebol. Nie natoľko, aby som dokázal vygrcať celý článok, a často som to vzdal po pár vetách, keď som to skúšal.
Ale mám pocit, že tentokrát sa toho udialo dosť aspoň na článok.

Nedávno som spomínal plán, ako si očistiť svedomie, ak si pamätáte. Bolo to o mojej bývalej, ktorú som kedysi dávno, pri začiatku tohto blogu, občas spomínal. Od rochodu s Levicou mi po mysli behala práve ona, slečna SH, krycie meno Aesa. Tá, ktorá mi zničila život a spravila zo mňa alkoholika. O ktorej som nikdy nič pekné nepovedal, pretože tem vzťah bola katastrofa. Neskôr som si povedal, že by som sa jej mal ozvať. A dlho som to bral ako možnosť. Myslím, že ešte v tom čase som písal posledný článok. Potom som si ale uvedomil, že sa jej nemôžem ozvať, kým nezistím prečo je vlastne v mojej hlave. Pomyslenie na to, že práve ona by bola tá, ktorá prebudila nejaké moje emócie bolo priamo hrozivé. Tá myšlienka ma desila. Taktiež mohla byť v mojej hlave preto, že v konečnom dôsledku vyjebala ona so mnou, a nie ja s ňou, a v takom prípade ju večne vyťahovalo moje ego, ktorému v tom celom bolo ublížené viac ako za celý život dokopy. (Niekoľko rokov šikany, zopár veľkých potúp... no, bolo to veľké.) Alebo ju možno do mojej hlavy volal len nejaký princíp, ktorý chcel aby to bolo celé konečne uzatvorené. Pretože k reálnemu záveru nikdy nedošlo.
A tak som teda premýšľal ktorá možnosť je tá správna. A zrazu mi tak jedného dňa prišla na starý mobil a staré číslo správa, ktorá ma vydesila na smrť, a po ktorej som sa v šoku triasol ešte pekne dlhú chvíľu.
Nepísal mi nikto iný, ako ona samotná. Nonšalantnú a celkom drzú správu. Po takmer roku bez žiadneho kontaktu som dostal správu "pivo?"
V daný deň som ju síce odmietol, ale dohodol som sa na neskorší termín. Koniec koncov, asi to tak chcel ten osud, na ktorý neverím. Inak by som nelietali po mysli tomu druhému tak dlho.
A tak sme sa v jeden pekný štvrtok stretli, a stretli sme sa na mieste kde to celé začalo. Malý, tmavý, špinavý pajzel v uličkách Bratislavy, kde Vám profesor chémie z STU bude rozprávať zlé vtipy o záhorákoch a barman vám načapuje pivo do nie práve najčistejších pohárov. Kde z nefunkčného ventilátoru na strope visí obesená bábika, a na jeden zo stien visí lebka s parochňou ktorej chýba jeden zub, a vždy som jej tam dal cigaretu, ktorá tam už na ďalší deň nebola.
A tak sme sa tam stretli, vypili sme zopár studených pív, prehodili pár teplých slov, priznali sa k nepekným činom, a nakoniec sme si vymenili pár pekných bozkov, počas ktorých môj zdravý rozum kričal tak, že skoro prekričal ruch celej krčmy. A kričal len: "Nebuď kokot! Nerob to!"
Ale ako vždy predtým ignoroval som ho. Pretože zdravý rozum tvorí približne percento mojej existencie. A zvyšných 99% bolo za.
Ale nebolo to také zlé. Dozvedel som sa zopár informácií o jej živote, niektoré z nich som už ale vďaka krysám vedel. Ale pohonila mi ego. Keď sme sa stretli prvý krát, dozvedel som sa, že mám zjavne veľký penis. Ja som si vždy myslel, že je priemerný. Ale tento krát mi povedala, že stále nenašla väčší, i keď mala zopár rušných chvíľ... ale teraz tu nie som o tom, aby som rozprával o veľkosti svojho penisu.
Nu, vtedy som ale vedel, že asi si dojebem život zase, pretože mi nestačilo predtým. Možno len chcem dokonať to dielo, a možno podvedome hľadám dôvody na samovraždu.
Pár dní potom u mňa drahá Aesa spala. Prišla v nedeľu s tým, že v pondelok pôjde do školy. Padlo niekoľko litrov vína, niekoľko vášnivých čísel v posteli, a jedna prechádzka bez topánok po Bratislave o štvrtej ráno, s návratom niekedy okolo siedmej. Takže nemusím hovoriť, že do školy nešla. Strávila u mňa čas až do večera. Ale obaja sme sa zhodli, že sme sa cítili ako keby ten takmer rok nikdy neubehol. Že je stále všetko po starom, a všetko je dobre, tak ako má byť. Zhodli sme sa na príbehu, že ona bola na rok niekde v zahraničí pracovne alebo stážovo, a ja som bol vo väzení. A udiali sa veci, ktoré sa jednoducho pri odluke dejú. Napríklad moja Levica, alebo jej bubeník. A odvtedy sa zastavila ešte pár krát, aj na noc. A dnes večer sa to asi zopakuje.
Ale kým som pri nej, chcem povedať ešte tri veci.
1. Áno, bojím sa toho, čo robím. A neviem prečo to vlastne robím. Je veľmi pravdepodobné, že to skončí zle.
2. Ak nič iné, mám pocit, že sme si vymenili role. Že teraz ja som ten nezaujatý, a ona sa ma každý deň pýta na moje plány.
3. Spomenul som si aj na to, že to ona mi povedala najkrajšiu vec akú som v živote počul. Nie, nebolo to o veľkosti môjho penisu. Znelo to trošku inak. "Vieš, pri tebe má človek naozaj pocit, že bude žiť večne."
Ale nie, zatiaľ sme sa oficiálne dokopy znovu nedali. I keď to tomu všetkému dosť nasvedčuje.
Zhrnutie môjho života a vzťahov:
....
Medzi tým som dostal ešte jeden kompliment od inej osoby. "Vyzeráš dosť dobre na to, aby si sa dostal do množstva ďalších problémov." Ale k tomu sa netreba nejako vyjadrovať.
....
A ešte jedna vec, ktorú spomeniem, všetci teraz povedzte Ahoj! Osirisovi, a vzdajte mu patričnú poctu.
Je to malé chlpaté klbko, ktorého fotka sa nahráva strašne na píču z nejakého dôvodu, a celý sa mi zmestí do jednej dlane. A celú noc spí tesne vedľa mňa. A potom aj väčšinu dňa. Ale príbeh ako som sa k nemu dostal je vtipný.
Plánované to bolo už dlho, ale zatiaľ som to moc neriešil. A zrazu som vo štvrtok o jedenástej večer informovaný, že si v piatok mám ísť pre mačku. Problém je len v tom, že v piatok bol sviatok. A ja som nemal nič. Záchod, jedlo, misky, podstiellu, prepravku... proste som nemal absolútne nič. A kde mám ja kokot počas sviatku zohnať potreby pre mačku? Ale kontakoval som zopár známych, našťastie všetko dobre dopadlo, i keď som bol donútený byť nervózny voči všetkému, a teraz dlhujem dve fľaše kváitného vína.
Ale inak áno, je strašne maličký. Ale robí mi radosť, a zatiaľ je celkom poslušný a milý.
A tu môj report zaujímavých udalostí končí, takže si pustite žilou a buďte trpezliví, kým sa neozvem zase.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Megí | E-mail | Web | 19. září 2017 v 20:17 | Reagovat

Vůbec tě neznám, ale tenhle článek mě zaujal. Nějak jsem se v něm našla, trochu mi i připomněl mě. Tak přeji hodně štěstí, aby to vydrželo. :-)
Jinak moc krásná mačka (používám "mačka", páč se mi to líbí víc, než česká "kočka"). Já mám dvě, tedy dva, takhle maličcí byli tak v květnu, tak vím, co to je. Takže tedy pozdravuj mačkouna. :-D

2 Hrobárova Dcéra | Web | 19. září 2017 v 20:35 | Reagovat

Som zvedavá ako story so slečnou bývalou súčasnou dopadne. Vyzerá to na zaujímavú telenovelu.
Pozdrav odo mňa Osirisa a nech ti robí len radosť a občas trochu dvihne tlak 😉

3 The Beholder Himself | Web | 19. září 2017 v 20:51 | Reagovat

[1]: Prakticky ma pozná len male percento mojich čitateľov, ale za každého ďalšieho som rád. Každopádne, ak si niečo podobné zažila resp. si sa v tom našla, bol by som celkom zaujatý aspoň koncom, prípdne aktuálnou situáciou toho príbehu. Nech viem na čo sa pripraviť :D
Yay, kitties. Osiris pozdravuje naspäť, a ty pozdravuj tých tvojich. C:
[2]: To sme dvaja, a možno viacerí :D Ale telenovela z toho bude. Minimálne to bude mať zaujímavý dopad na Suburbiu, z ktorej jedneho dňa bude REAL kniha. Aj teba pozdravuje naspäť, a teší sa pozornosti.. ale môj tlak je na tom dosť zle aj bez Osirisovho inputu... ._.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama