Zo zásady nerobím, a ani nebudem robiť spätnú korektúru.
Ak niečo napíšem, ostáva to v článku. A ak niečo zverejním, ostáva to na blogu.

Something something

2. srpna 2017 v 19:03 | The Beholder
Tak som tu zase, s ďalšími myšlienkovými zvratkami o úbohosti môjho života. I keď v skutočnosti nie je až takým úbohým, a úhohým ho robím prevažne len ja sám, sťažovať sa naň môžem a aj budem. Prečo? Pretože sa ani tak nesťažujem na svoj život, ako na svet samotný.
Chcete vedieť, čo aktuálne celé dni robím? Stále to isté. Absolútne nič. Ani len to hovno. Ale úprimne, celkom ma to ničnerobenie baví. Oh, a okrem ničoho ešte sem tam aj jebem do ľudí. To je celkom zábava.

Hlavne preto, že i keď sa vlastne cítim celkom pohodlne, pravdepodobne mám celkom tvrdú depresiu, pretože ma absolútne nič reálne nenapĺňa. A jednoducho nič nepociťujem. Som akosi prázdny.
Aktuálne by som však chcel rozprávať o.. ani neviem. Niečom hlbokom. Niečom, čo aktuálne aj má jednotnú myšlienku. Pretože v poslednej dobe píšem furt len spôsobom jednotlivých myšlienok. Ktoré spolu súvisia len okrajovo. A vás to možno baví, ale mňa ani moc nie.
Ale ak toto celé je cena za to, že prespím celú noc bez problémov, a možno aj viac ako len noc, prakticky mi to vyhovuje. Možno neviem napísať súvislý text, nejakú úvahu, ale nemám problém prespať pol dňa a viac...
som tu zase. O približne 15 hodín neskôr, z čoho približne 8 zabral ťažký nepríjemný spánok... krásna irónia vzhľadom na to, čo som písal ešte pred chvíľkou, nie?
Síce Vám stále nemám čo dať do tohto článku, ale urovnal som si ako tak myseľ. A viem, o čom bude ten ďalší. O hĺbke očí, ako ľudských, tak aj iných. Oči pre mňa nikdy neboli oknom do duše. Síce v nich vidím čo človek môže cítiť, alebo či klame. Ale ako som dávnejšie napísal "Vravela, že sa vidí v mojich očiach. Ja som ju videl len vo svojej posteli." Tým som ale chcel povedať, že oči môžu byť bolestivejšie ako akákoľvek zbraň. A o jednom špecifickom páre oči som už dlho nebásnil.
Mimochodom, uvedomil som si aj prečo neviem písať o ničom hlbokom. Texty ktoré majú hĺbku musia človeka niečo donútiť cítiť. Majú hĺbku tým, že čitateľ cíti to, čo autor. Ale ako by pri mojich textoch mohol niekto niečo cítiť, keď ja sám necítim nič? Len chaos. Zmätenosť. To nie je materiál na písanie.
Za chvílu napíšem niečo ďalšie, zatiaľ si pustite žilou.
Ale aby to tu nebolo až také prázdne, tohto hajzla som minule stretol na Slavíne, ale nechcel pre mňa otvoriť krídla.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hrobárova Dcéra | Web | 2. srpna 2017 v 19:32 | Reagovat

Sú aj také dni, týždne....
Som vážne zvedavá, čo z teba vypadne v ďalšom článku. Takéto myšlienkové grcanice mám proste rada 👌

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama