Zo zásady nerobím, a ani nebudem robiť spätnú korektúru.
Ak niečo napíšem, ostáva to v článku. A ak niečo zverejním, ostáva to na blogu.

Čas je relatívny

27. srpna 2017 v 9:55 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Dva týždne... dva celé týždne, teda 14 dní mám rozpísaný tento článok. Avšak posledných niekoľko dní bolo na nôj vkus až príliš hektických, a nebol som v stave písať...
Tak som sem zase raz prišiel vygrcať svoje myšlienky, ale opäť s tým istým problémom, že žiadne zaujímavé udalosti ani činnosti nemám.
Som lowkey hyped-up, ale zatiaľ Vám nepoviem prečo. Vie to len zopár ľudí pre prípad, že by som kvôli tomu ostal zase len sklamaný. To sa stáva často.


Na danej party som nakoniec ani nebol včera, pretože sa mi nechce vyliezať z domu. A už pred troma dňami som mal ísť do banky, plus ma dvaja ľudia volali von. Jedného som zrušil okamžite, ten druhý plán padol až o pár hodín neskôr, keď mi do toho vošiel dôležitejší plán... ktorý sa vďaka nespoľahlivosti zvyšných členov nestal. Ale to nevadí. Keby som mal vyliezť z baráku, musel by som sa oholiť, a v lepšom prípade už aj ostrihať, lebo začínam stále viac pripomínať bezdomovca. Ale je to otrava. Takže holiť sa nebudem, a ani nevyjdem tak skoro. I keď na druhej strane, vonku je oblačno a príjemne chladno. Prime time. Pretože teplo zduše nenávidím. Ale stále. Moja pohodlnosť vyhráva.

Práve som si prečítal jednu veľmi paradoxnú vetu. Veľa k nej asi nepoviem, ale pohoršiť sa so mnou môžete. "Mne sa ľudia inej farby pleti nepáčia, necítim sa pri nich pohodlne a nemám chuť s nimi komunikovať, ale nie som rasista." Wait, what... to, čo tam je opísané je rasizmus, pretože daných ľudí okamžite odsudzuje na základe sfarbenia pokožky. Som jediný, alebo je to naozaj paradoxná kokotina?
.... presne tu som sa vteda zasekol a prestal som písať, i keď som rozpísal niekoľko článkov. Úprimne, jeden by tu bol aj skôr, ale pred pár dňami sa mi rozsypala psychika, a poviem vám, plakať vo vlaku je pekne trápne, obzvlášť keď viete, že k tomu nemáte absolútne žiaden dôvod. Potom som sa ale schoval pred svetom, a zlepil som väčšinu kúskov svojej hlavy späť dokopy.
Medzi časom som mal aj sedenie u psychologičky po dlhej dobe, ale o tom nemám čo povedať. Nič sme nevyriešili, pretože väčšinu svojich problémov som si stihol vyriešiť aj sám.
Avšak mám aj jednu veľkú novinku. Predvčerom som mal asi prvý krát chuť na sex, za posledný... no, už viac ako mesiac. Asi na 10 minút.. a potom som si dal poobednú siestu a prešlo ma to.
...
...
Na tej druhej party čo bola som bol aj ja, ale išiel som tam s opicou a na druhé ráno som si želal aby som bol mŕtvy, pretože domáca je zlo. A o tom akosi rozprávať ani nechcem...
...
Včera som toho na písanie mal oveľa viac, alw rozrušil ma môj pseudo-stalker, takže som nepísal. A dnes mi nejako uleteli všetky myšlienky toho, čo sa udialo za posledné dva týždne.. ale mám dojem, že sa toho udialo celkom dosť..
Nah, fuck it. Dnes večer si zase vylejem trocha krvi, aby ste ju ochutnali. Zatiaľ si pustite žilou vy sami.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hrobárova Dcéra | Web | 27. srpna 2017 v 10:10 | Reagovat

Yeah! Dočkala som sa a furt mi je málo. Nemôžeš grcať častejšie???
Btw. som rasistka... Teda vlastne nie, len nemám rada kokotov.

2 The Beholder Himself | Web | 27. srpna 2017 v 17:32 | Reagovat

[1]: Mal som čo robiť aby som si poskladal hlavu do jedného celku. Ale ten malý breakdown mi pomohol a všeobecne prestávam byť taký autista

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama