Zo zásady nerobím, a ani nebudem robiť spätnú korektúru.
Ak niečo napíšem, ostáva to v článku. A ak niečo zverejním, ostáva to na blogu.

Srpen 2017

Svedomie? Čo to je?

31. srpna 2017 v 17:42 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Tak som tu zase raz, a píšem úplne nový článok, i keď tam mám asi 5 rozpísaných, pretože prečo nie? Mám tam jeden článok do novej kategórie, ktorú ešte len uvediem, s týmto sú tam dva do kategórie "taste my blood" a zvyšok sú len tie moje typické nadávky na život a svet.

Čas je relatívny

27. srpna 2017 v 9:55 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Dva týždne... dva celé týždne, teda 14 dní mám rozpísaný tento článok. Avšak posledných niekoľko dní bolo na nôj vkus až príliš hektických, a nebol som v stave písať...
Tak som sem zase raz prišiel vygrcať svoje myšlienky, ale opäť s tým istým problémom, že žiadne zaujímavé udalosti ani činnosti nemám.
Som lowkey hyped-up, ale zatiaľ Vám nepoviem prečo. Vie to len zopár ľudí pre prípad, že by som kvôli tomu ostal zase len sklamaný. To sa stáva často.

Výgrc číslo 24, alebo o tom ako som našiel samého seba

8. srpna 2017 v 0:11 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Prvá vec, čo poviem je, že názov tohto článku je dosť zavádzajúci, ale pri jeho tvorení som mal myšlienku ku ktorej sa neskôr určite dostanem, i keď nezaručujem, že to bude v tomto článku.
Mám ale aj nejaké novinky. Okrem toho, že mi po približne dvoch týždňoch zachutil alkohol, no nechystám sa piť nejako extra veľa, len jeden alebo dva poháriky ružového vína za deň, mám aj nejaké nové jazvy. Prevažne na rukách, a netuším kde sa tam vzali, pretože som nevyšiel z domu viac, ako tri krát za posledné dva týždne.
Ale inak mám relatívne peknú predstavu o svojej budúcnosti. Neviem či som sa s ňou zobudil, alebo mi ju odhalil ten pohár vína na raňajky, ale mám aspoň nejakú nádej v budúcnosť.

Beauty lies in the eye of the beholder. - Written by "The Beholder" himself.

4. srpna 2017 v 0:01 | The Beholder |  ...taste my blood, before it gets cold
It's a story-time, kids!
Pôvodne som chcel napísať niečo iné. Chcel som písať o hĺbke očí ľudských, ale aj iných. Chcel som tu opísať všetky tie oči, v ktorých som niečo videl, mal vidieť, alebo chcel vidieť. Všetky tie pohľady, ktoré niečo znamenali. A ten jeden špecifický pár očí, ktorý ma mohol kedykoľvek dostať na koľená už len pri strete. Pretože to bol naozaj magický pár očí. Videl vo mne všetko, čo chcel vidieť. Nie len to, čo som chcel ja. Jediný pár očí, ktorému som bol ochotný povedať všetko, a tým pochovať všetky svoje nádeje. Ale o tom potom. Tento obraz a krátky príbeh ktorý tu teraz napíšem mám v hlave už pridlho. A tak trochu mám náladu písať niečo s nejakým príbehom. Takže si užite, a keď tak ocením aj odozvu.
Mimochodom, táto rubrika pôvodne bola určená pre niečo iné, ale hodí sa aj pre tieto moje príbehy. Zaujíma ma, či niekto pochopí aj súvislosť, ale o tom potom. Povedal by som aby ste zatvorili oči a vžili sa do príbehu, ale niečím čítať musíte. A dopredu Vám hovorím, nečakajte obrovskú akciu alebo veľké vzrúšo. Je to len o obrazoch v mojej mysli. Let me start.

Something something

2. srpna 2017 v 19:03 | The Beholder
Tak som tu zase, s ďalšími myšlienkovými zvratkami o úbohosti môjho života. I keď v skutočnosti nie je až takým úbohým, a úhohým ho robím prevažne len ja sám, sťažovať sa naň môžem a aj budem. Prečo? Pretože sa ani tak nesťažujem na svoj život, ako na svet samotný.
Chcete vedieť, čo aktuálne celé dni robím? Stále to isté. Absolútne nič. Ani len to hovno. Ale úprimne, celkom ma to ničnerobenie baví. Oh, a okrem ničoho ešte sem tam aj jebem do ľudí. To je celkom zábava.