Zo zásady nerobím, a ani nebudem robiť spätnú korektúru.
Ak niečo napíšem, ostáva to v článku. A ak niečo zverejním, ostáva to na blogu.

Môj gauč

8. února 2017 v 19:55 | The Beholder |  Ďalšie zvratky
Keďže do tej školy som sa nakoniec nedostal, premýšľal som nad tým, že spravím niečo produktívne. Ale nič mi nenapadlo, a tak som zase skončil tu, a plánujem vyzvracať svoje myšlienky. A zjavne budem písať o konci cesty, ale aktuálne mi nič nenapadá, takže si ako správny abstinent idem kúpiť pivo, a potom sa uvidí.
A aby bolo jasné, to pivo nekupujem pre seba, ja som abstinent, kupujem ho pre mladého pána D, ktorý so mnou už približne pol roka býva. Pretože v rámci boja proti alkoholizmu som sa rozhodol, že ho toho piva zbavím a tak som mu ho včera vypil. Good Guy Gabe.
...
O jeden výlet do obchodu v otcovej bombere ktorú nosil pred viac ako dvadsiatimi rokmi a o dve pivá neskôr som späť.
A plánujem vám povedať niečo o konci cesty.
Čo to vlastne je ten koniec cesty? .. Nebudem tu slovíčkariť, je to každému jasné. Každá cesta končí niekde. A takmer každá moja cesta končí v posteli (Alebo častejšie na gauči) Dokonca aj cesta na záchod končí na gauči, aj keď by som to správne mal nazývať cesta na záchod a späť. To je ďalšia z vecí pri ktorých platí, že "to je jedno."
Zatiaľ čo počúvam náhodné pop songy som vypil ďalšie dve fľaše piva, a je čas sústrediť sa na tento text, aj keď popri tom prevažne chatujem.

Späť k veci. Koniec Cesty. Každá cesta niekde končí, to už vieme. Ale čo považujeme za cestu? Okrem tých reálnych ciest, kde máme jasný úmysel.. wait, nie. To znie zle. Takto. Sú cesty priame, a .. nepriame(?). Tie priame poznáme. Cesty do obchodu a späť, alebo podobne. No a potom tu máme cesty nepriame. Niečo ako ciele, sny a tak podobne.
To sú pravdepodobne cesty na dlhú vzdialenosť, minimálne čo sa týka času.
...
Nech robím čo robím, myšlienkami sa stále dostávam k tomu istému. Že ja už na konci cesty som, a môžem pokojne a spokojne umrieť, pretože môžem povedať, že som žil. A neľutujem nevyužité možnosti. Ale to nie je to, o čom so tu chcel písať.
Popravde ani neviem, o čom som tu chcel písať. Ale o tomto je celý môj blog. Že mám začiatočnú myšlienku, chvíľku niečo píšem, a potom uvidím, kam sa až dostanem.
...
O mnoho pív a jeden spánok a približne deväť hodín neskôr som sa rozhodol, že svoje myšlienky tu len vyzvraciam tak, ako sú. Práve sedím u mladého pána D v izbe a pijem ďalšie pivo a fajčím jeho.. cigarety. Čo ste si mysleli?
Rozhodol som sa, že kašlem na akékoľvek spirituálne cesty, a poviem vám o svojich cestách. Každá jedna z nich končí na mojom gauči pod oknom. Áno, slečna Aramat, mala si pravdu. Ten gauč mám naozaj rád.
A naozaj každá jedna moja cesta končí na ňom, keďže na ňom spávam už dva mesiace namiesto postele. Obúvam sa, keď na ňom sedím, oblečenie si pripravujem naň. Fajčím a počúvam hudbu keď na ňom ležím. Ten gauč sa stal súčasťou môjho života. Dúfam, že gauč ktorý si kúpim do vlastného bytu bude rovnako pohodlný. Potom nebudem k životu nič viac potrebovať.
Viete čo? Kašlem na tento zvratok. Nemám moc o konci svojich ciesť moc čo napísať. Pretože nezávisle od toho, či som opitý, nafetovaný, unavený, mám zlomené srdiečko alebo súložím, všetko sa to obvykle odohráva na mojom gauči alebo v cudzom byte. Keby som chcel písať o niečom inom, tak to znie moc emo-depresívne, pretože už dávno mám vyhotovený aj plán svojej smrti. No aktuálne ju prekladám na neurčité neskôr, pretože stále mám koho otravovať a konu robiť buď spoločnosť, alebo zle. Áno, drahá Levica, myslím tým teba. Chcela si byť dôvodom pre moje bytie, tak to teraz trp.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 i love you, man | 8. února 2017 v 20:02 | Reagovat

Milujem tvoje zvratky, milý (ako ťa mám oslovovať?)
Každopádne, jak bylo řečeno, tvoje zvratky milujem a pokračuj v nich, pretože je to momentálne jediná normálna vec, ktorá sa dá čítať. Tvoj blog je jediný normálny na aký som v poslednej dobe narazila, takže ak by sa ti náhodou zachcelo s ním skončiť, myslím, že by som ťa prišla osobne zabiť.

2 the-hole | 8. února 2017 v 20:14 | Reagovat

[1]: Ďakujem, celkom dosť si to cením C: .. A ak ma chceš zabiť, to je len plus pre mňa, kľudne ti dám aj adresu, a aspoň to nebude samovražda, takže možno sa ešte dostanem do neba, hehe :D
Ale žiaľ sa aktuálne nechystám umierať

3 i love you, man | 8. února 2017 v 20:16 | Reagovat

[2]: Ty a do neba? Nerob si srandu :D

4 the-hole | 8. února 2017 v 20:18 | Reagovat

[3]: Neber mi nádeje. Ja som celkom dobrý človek, až na pár úmyselne zlomených sŕdc a nosov a iných vecí, a množstva iných zločinov :D

5 i love you, man | 8. února 2017 v 20:19 | Reagovat

[4]: Jasné, verím ti. :D

6 womm | E-mail | Web | 9. února 2017 v 21:59 | Reagovat

fúú .. takáto fixácia na aparát gaučového typu sa len tak nevidí :D Dúfam, že vám to spolu dlho vydrží, alebo si nájdeš íný a lepší ... ktorý si Ťa zaslúži a bude Ti rozumieť :-D

7 the-hole | Web | 9. února 2017 v 22:02 | Reagovat

[6]: Ten gauč je najsvetlejším bodom môjho života, ale to bol aj ten predošlý, takže celkom prekvapivo je to nahraditeľnejšie ako som si myslel :D Ale ďakujem, že nám to praješ. Cením. C:

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama