Zo zásady nerobím, a ani nebudem robiť spätnú korektúru.
Ak niečo napíšem, ostáva to v článku. A ak niečo zverejním, ostáva to na blogu.

Ja neviem ako to pomenovať. Názvy článkov vymýšľam posledné...

10. února 2017 v 9:22 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Verte či nie, dnes ráno som zase o šiestej vstal, aby som si prišiel sadnúť do kanclu a zabiť tu ďalších niekoľko hodín života. Žiaľ, ešte 7:30 som ležal na svojom legendárnom gauči pod oknom a premýšľal nad dôvodom svojej existencie.. na žiaden som neprišiel, a tak som uvažoval nad tým, či sa mi chce pozerať porno alebo nie. Občas si ho totiž rád pozriem len tak, aby som si uvedomil, že reálne som (minimálne hlavou) nadpriemerný, a že stále žijem v inej realite ako v ktorej sa odohráva množstvo videí pre dospelých. Občas to zamrzí, keďže mám to šťastie denne stretnúť isté percento atraktívnych žien a slečien. (Tu by ste mali vedieť, že padnúť mne do oka nie je práve jednoduché. Takže ak už zložím kompliment Vášmu vzhľadu, tak to niečo znamená.
Napokon som si nepozrel ani to porno. Radšej som sa venoval rannej hygiene, a predsa len som sa o 8:03 doteperil do kanclu, kde sme ešte teraz, o 8:50 len ja a môj spolužiak. A majú tu byť traja ľudia. Dnes by to mohol byť pokojný a nudný deň. Ako napríklad tento deň strávený v prírode s mojím AK-74. Dobre. Ten deň nebol až tak pokojný, ale keď už som nemal čo strieľať a vo všetkom okolo mňa boli diery, bol som celkom pokojný. (A áno, je to airsoftka.)


Teraz som sa tak zamyslel nad nejakými vecami, a moje myšlienkové pochody vás prekvapia.
Začal som tým, že je piatok, a ja by som mal ísť na víkend k otcovi alebo babke. Mal by som, ale moc sa mi nechce. Uvedomil som si, že keď pôjdem k babke, tak stretnem svojho starého otca, a aspoň budem môcť povedať niečo aktuálne, no keď som už bol pri ňom, rozmýšľal som, či náhodou nebol prvým človekom, ktorého som chcel zabiť. Uvedomil som si, že nie. (I keď u neho prvého som to myslel vážne.) Prvý krát som chcel zabiť svojho kamaráta v škole, ktorý mi prebral frajerku. To je dosť dôvod na zabitie, nie? ... Aj keby nie, jednoznačne to bol moc traumatizujúci zážitok. Odtiaľ som sa myšlienkami dostal k slečne TK, ktorá mala potrebu rozprávať mi o svojich občasných návštevách psychologičky, a spomenula aj, že v rámci jedného testu, kde sa kreslí strom, jej psychologička vedela presne, že v nejakom mladom veku zažila nejaký traumatický zážitok. A load of crap. Teda, údajne mala pravdu a tak, neviem, nezaujímal som sa o ňu doteraz. Až príliš sa snažila zaujať mňa a moju pozornosť, a preto nikdy žiadnu nedostala. Ale späť k veci, aj ja som u psychologičky mal kresliť strom. A síce mi to trvalo, a chcel som sa s ňou pohádať, keď mi povedala, že mi nemôže dať gumu pretože jednoducho sa pri tom nemá gumovať. Trvalo mi, kým som ju presvedčil, že som kmeň spravil príliš úzky a divný, a potrebujem ho prerobiť, inak prestanem kresliť úplne. Ale neskôr to vzdala a požičala mi gumu. Fast forward, dokreslil som, a dal som jej to n zhodnotenie. Pozerala na to pätnásť minút, a sem tam pozerala aj do svojich papierov. Potom mi povedala, že sa na to ešte musí lepšie pozrieť. ... Fast forward k ďalšiemu sedeniu, kde som sa dozvedel, že v mojom strome jednoducho nič nevidí. Že nič z toho, čo som nakreslil nemá v papieroch, a zároveň nč z toho, čo má v papieroch nebolo možné nájsť v mojej kresbe... No nie som ja jedno výnimočné decko s pomrdanou hlavou? Jasné, že som.
Ale aj napriek tomu mám cit pre dobré fotky. A nemôžete povedať, že nie.
...
Kým som bol pri tej mojej chorej hlave, chcel som Vám povedať o iných svojich myšlienkach, ale to bude na článok sám o sebe, takže to napíšem až neskôr počas dňa.
Myslím, že na teraz je toho napísaného dnes, takže sa lúčim a vrátim sa.. podvečer.
Pustite si žilou... ale snažte sa zakrvaviť čo najmenej vecí, aby to nevyzeralo takto..
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Hrobárova Dcéra | Web | 10. února 2017 v 18:13 | Reagovat

Si zaujímavý prípad

2 the-hole | Web | 10. února 2017 v 18:43 | Reagovat

[1]: Neviem, či to brať pozitívne alebo naopak. Každopádne, thanks. Once again.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama