Zo zásady nerobím, a ani nebudem robiť spätnú korektúru.
Ak niečo napíšem, ostáva to v článku. A ak niečo zverejním, ostáva to na blogu.

Ja niečo rozkopem

13. února 2017 v 23:02 | The Beholder |  Glad you came
Poznáte ten pocit, keď niekomu poviete, že o niečom naozaj, naozaj moc nechcete vedieť, a ten človek vám povie dobre. Ale zrazu Vás o tom aj tak informuje? Nie? Buďte radi. Pretože ma vytáčajú rovno dve veci. To, že tá osoba sa ohľadom toho správa ako genitália. A to, že mi tá genitália rozpráva o inej genitálii o ktorej nechcem absolútne nič vedieť, ktorá rozpráva o iných .. povedal by som genitáliách, pretože to nie je až tak ďaleko, ale jednoducho kokotinách. Jedna z nich nevedela súložiť, tá druhá nevedela byť ani len obstojnou partnerkou. Obom by som im dal facku. Kiežby výchovnú.. Skôr takú, aby to jasne pocítili, a keď tak aj oľutovali, že sme sa niekedy spoznali.

Nie len, že s jednou z nich som zabil rok a pol svojho života, počas ktorého som prevažne len trpel, a s tou druhou som sa pár krát vyspal, keď už som nemal iné východisko od svojich myšlienok.. Proste ma musia srať aj keď to celé skončilo.
Čo sa tej prvej týka, je vtipné, že napríklad aj pervitín mi dal viac za jeden víkend, ako ona za rok a pol. A ohľadom Levice som už po dvoch týždňoch vedel, že bude reálne mnohokrát (bavíme sa o stovkách percent) lepšia, ako ona. To mi pripomína ako som ju raz v posteli prefackal, keď som zistil, že nahé fotky posielala kde-komu práve počas doby, kedy to medzi nami bolo najhoršie a ja som od nej potreboval akúkoľvek podporu. Stal som sa alkoholikom, počas toho roku a pol. Buď som pil s ňou, alebo kvôli nej. Milé, nie? .. oh, a ešte som zistil, že približne rok ma podvádzala. Taktiež veľmi milé voči niekomu, kto kvôli vám v noci išiel troma nočákmi cez celé mesto len aby Vám priniesol tabletky proti bolesti, no nie?
Aktuálne však neviem, či ma jej existencia viac štve, alebo som viac znechutený. Tak trochu dosť z oboch.
To mi pripomína, že som pred necelými troma hodinami napísal mail svojej psychologičke, že chcem konakt na dobrého psychiatra, aby som to začal so sebou zvládať. Pretože moja porucha osobnosti je fakt otrava, keďže čo sa rôznych emócií týka a skáčem rovno do extrémov, a tak sa mi občas aj niekoľko týždňov hoja hánky. Ale na druhej strane, dnes som si oholil tvár po niekoľkých týždňoch. Celkom dobré, nie?
..
Stále mám isté myšlienky, ktoré chcem vyjadriť, ale nie teraz. Nemám na ne náladu.
Pustite si žilou.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Hrobárova Dcéra | Web | 20. února 2017 v 1:03 | Reagovat

Niektoré vzťahy berú všetko

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama