Zo zásady nerobím, a ani nebudem robiť spätnú korektúru.
Ak niečo napíšem, ostáva to v článku. A ak niečo zverejním, ostáva to na blogu.

IDDQD

16. dubna 2017 v 22:26 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Tak som tu zase, a zistil som niekoľko zaujímavých informácií odkedy som sa ozval naposledy.
Vedeli ste, že keď o pol deviatej ráno idete do jednoty a máte plný košík piva, ľudia na Vás budú pozerať celkom divne?
...
Niekoľko dní po tejto informácii som zistil, že všetci traja čo sme kamaráti​ od "detstva" už máme auto, a to mi pripomína, že mi v aute chcípla baterka a tak som mohol investovať hotových 30 eur do štartovacích káblov... Viete koľko piva by som za to kurva mohol mať? Dosť na týždeň.
Taktiež sa moja matka rozhodla prísť na víkend ku mne, akoby som toho nemal dosť. A aj keď v sobotu plánovala rodinný obed, akosi sa nikto neobjavil, a tak oficiálne rozpustila našu rodinu ktorá nikdy nefungovala.. celkom smutné.
 

Z denníku stroskotanca

21. března 2017 v 22:23 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Deň už-ani-neviem-koľký. Stroskotal som v realite a pekne ma to serie. Nedeje sa tu nič zaujímavé, nič pekné, nič čo by ma dokázalo nadchnúť. Že niečo mi v živote chýba je už asi verejne známy fakt. Ale mne teraz chýba niečo iné. Síce aj motivácia do života, ale mám pocit, že mi niečo uniklo. Proste je niečo na horšom mieste, ako to bolo doteraz. V posledných pár dňoch ma depresívne stavy obchytkávajú trochu viac. Večer som vypnutý, v konverzáciách som nezaujatý a málo a pomaly odpisujem. Nechcem sa angažovať v reálnom živote. Nie sú v ňom žiadne podnety ani vzruchy. Nestojí za to.
Drahá realita, pekne ma serieš. Ty špecificky.

Trpezlivosť.. Niečo určite prináša

16. března 2017 v 8:55 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Predpokladám, že ten prvotný ošiaľ po mojom blogu už padol, a terz tu môžem vyjadrovať svoje myšlienky v kľude a tichu. Úbytok návštev ma ani nebude vytáčať a budem len rád.
Škoda, že sa nemám moc o čo podeliť.. včera som zaspal na maturitu z angličtiny, ale keďže bezo mňa a pána PB, ktorý tiež zhodou náhod zaspal, by nikto z angličtiny nezmaturoval, okamžite pre nás išiel konvoj áut len aby sme sa tam dostali načas a pomohli im. Na test bolo 100 minút, čo bol päťnásobok času, čo som potreboval. A na sloh bola hodina. S konceptom aj čistopisom napísaným som odchádzal po pol hodine.
 


Vtipný článok

16. února 2017 v 14:56 | The Beholder |  Ďalšie zvratky
.. tento blog stratil to pohodlie, ktoré mal keď som ho zakladal. Menšie množstvo vecí som plánoval zariadiť trochu inak, ale škody ktoré by ešte len mohli napáchať nebudú pre mňa príjemné. Musím sa zakopať, čo je mi ľúto, ale všetky články čo tu mám budú presunuté na môj nový blog.
Kto chce si ten blog bude môcť nájsť približne v pondelok o 21:00, kto ho hľadať nechce, môže mi poslať mail na theemperoroflies@gmail.com a dúfať v moju odpoveď.
Totiž tento blog nemal byť spojený s mojou fyzickou osobou a súkromným životom. Blog mal existovať len v tieni. A možno vám to znie ako hovadiny, mne na tom dosť záleží.

Ja niečo rozkopem

13. února 2017 v 23:02 | The Beholder |  Glad you came
Poznáte ten pocit, keď niekomu poviete, že o niečom naozaj, naozaj moc nechcete vedieť, a ten človek vám povie dobre. Ale zrazu Vás o tom aj tak informuje? Nie? Buďte radi. Pretože ma vytáčajú rovno dve veci. To, že tá osoba sa ohľadom toho správa ako genitália. A to, že mi tá genitália rozpráva o inej genitálii o ktorej nechcem absolútne nič vedieť, ktorá rozpráva o iných .. povedal by som genitáliách, pretože to nie je až tak ďaleko, ale jednoducho kokotinách. Jedna z nich nevedela súložiť, tá druhá nevedela byť ani len obstojnou partnerkou. Obom by som im dal facku. Kiežby výchovnú.. Skôr takú, aby to jasne pocítili, a keď tak aj oľutovali, že sme sa niekedy spoznali.

Titulok článku nesmie byť prázdny.

13. února 2017 v 18:58 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Keďže som v piatok ráno nepovedal, v ktorý podvečer sa vrátim, vraciam sa až dnes. Aj keď som mal na pláne vrátiť sa ešte v ten piatok. Prečo mi to nevyšlo? Neviem. Nepodarilo sa na. Ale aspoň vám môžem zhrnúť posledné tri dni, a posťažovať sa na niečo. Ešte neviem na čo, ale jednoducho na niečo. Na všetko.
Začnime piatkom. Na praxi som prekvapivo ostal sedem hodín, pretože aj tak som tam absolútne nič nerobil. Zistil som, že tam máme asi deväť nových ajfounikov 6S, tak som rozmýšľal koľko by som na nich zarobil, ale povedal som si, že mi to za to nestojí, pretože by sa mi nechcelo vyjednávať s ľuďmi ktorí by sa chceli dohadovať. A možno aj nejaké tie morálne zásady, čo ja viem. Hneď po praxi som sa stretol s Levicou a išiel som sa s ňou najesť do mekáču, kde sa neudialo nič zvláštne. A potom sme na dvadsať minút skončili u mňa na gauči. Povedal som si, že by som ju mohol prekvapiť svojimi ľadovými rukami, no akosi jej to vyhovovalo a tak sa moje ruky dostali na miesta, kde som ich neplánoval dávať. Preskočíme pár udalostí a jeden jej orgazmus, išiel som s ňou venčiť psa aj napriek tomu, že sa mi nechcelo.

Ja neviem ako to pomenovať. Názvy článkov vymýšľam posledné...

10. února 2017 v 9:22 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Verte či nie, dnes ráno som zase o šiestej vstal, aby som si prišiel sadnúť do kanclu a zabiť tu ďalších niekoľko hodín života. Žiaľ, ešte 7:30 som ležal na svojom legendárnom gauči pod oknom a premýšľal nad dôvodom svojej existencie.. na žiaden som neprišiel, a tak som uvažoval nad tým, či sa mi chce pozerať porno alebo nie. Občas si ho totiž rád pozriem len tak, aby som si uvedomil, že reálne som (minimálne hlavou) nadpriemerný, a že stále žijem v inej realite ako v ktorej sa odohráva množstvo videí pre dospelých. Občas to zamrzí, keďže mám to šťastie denne stretnúť isté percento atraktívnych žien a slečien. (Tu by ste mali vedieť, že padnúť mne do oka nie je práve jednoduché. Takže ak už zložím kompliment Vášmu vzhľadu, tak to niečo znamená.
Napokon som si nepozrel ani to porno. Radšej som sa venoval rannej hygiene, a predsa len som sa o 8:03 doteperil do kanclu, kde sme ešte teraz, o 8:50 len ja a môj spolužiak. A majú tu byť traja ľudia. Dnes by to mohol byť pokojný a nudný deň. Ako napríklad tento deň strávený v prírode s mojím AK-74. Dobre. Ten deň nebol až tak pokojný, ale keď už som nemal čo strieľať a vo všetkom okolo mňa boli diery, bol som celkom pokojný. (A áno, je to airsoftka.)


Posol zlých správ..

9. února 2017 v 20:32 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
... Ak ťa táto pracovná ponuka zaujala, kontaktuj ma a dohodneme sa. Práca spočíva v tom, že ty budeš článok v mojej komunikácii, a prakticky ju budeš filtrovať. Čokoľvek zlé, čo by som nechcel počuť vyškrtneš, a všetko ostatné mi posunieš ďalej.
Totiž správy tohto dňa nemohli byť horšie. A preto vám o svojom dni idem povedať.
Ale najprv Vám poviem, že je mi na kokot, a tak tu ležím v teplej vani a píšem tento článok na notebooku, pretože Vás to jednoznačne zaujíma.
Môj deň začal približne minútu po polnoci, kedy som si povedal, že idem spať. Ale tam nanešťastie neskončil, pretože len o hodinu a trištvrte potom som písal Levici, že sa cítim na genitál a neviem spať. Ale ani tam to neskončilo. Nakoniec som za noc naspal približne tri hodiny, v lepšom prípade.

Tak trochu fakt divná grupa 2/2

8. února 2017 v 21:55 | The Beholder |  Ďalšie zvratky
Keďže je potom dopyt, zjavne píšem o zvyšku mojej rodiny, tentokrát je to z otcove strany. A napriek mojej "Hahaha anonymite" ... práve mi mobil padol tretí krát na zem za cca 20 minút. Môžem to jebať...
Späť k mojej dysfunkčnej rodine. Kde som skončil? Ah.. pri otcovej strane. Tá je podstatne väčšia ako strana z mojej matky. Len na "rodinnej oslave" narodenín mojej prababky, čo bolo nedávno nás bolo dokopy tridsať, ale nechystám sa opisovať všetkých. Spomeniem tu len rodinu, s ktorou sa v rámci možnosti stretávam. Aj napriek svojmu odporu.
But first, let me take a selfie. (K tomuto som sa dostával cez svoju hahanonymitu. Aspoň uvidíte môj prázdny pohľad, ktorý mi levica zvykne pravidelne vyčítať. Dobre, nie až tak pravidelne, ale spomenula ho, pár krát. A hovorila aj, že z neho zvykne mať v posteli strach.
[Redacted]
No ale teraz prejdime of selfíčok k mojej rodine.

Môj gauč

8. února 2017 v 19:55 | The Beholder |  Ďalšie zvratky
Keďže do tej školy som sa nakoniec nedostal, premýšľal som nad tým, že spravím niečo produktívne. Ale nič mi nenapadlo, a tak som zase skončil tu, a plánujem vyzvracať svoje myšlienky. A zjavne budem písať o konci cesty, ale aktuálne mi nič nenapadá, takže si ako správny abstinent idem kúpiť pivo, a potom sa uvidí.
A aby bolo jasné, to pivo nekupujem pre seba, ja som abstinent, kupujem ho pre mladého pána D, ktorý so mnou už približne pol roka býva. Pretože v rámci boja proti alkoholizmu som sa rozhodol, že ho toho piva zbavím a tak som mu ho včera vypil. Good Guy Gabe.
...
O jeden výlet do obchodu v otcovej bombere ktorú nosil pred viac ako dvadsiatimi rokmi a o dve pivá neskôr som späť.
A plánujem vám povedať niečo o konci cesty.
Čo to vlastne je ten koniec cesty? .. Nebudem tu slovíčkariť, je to každému jasné. Každá cesta končí niekde. A takmer každá moja cesta končí v posteli (Alebo častejšie na gauči) Dokonca aj cesta na záchod končí na gauči, aj keď by som to správne mal nazývať cesta na záchod a späť. To je ďalšia z vecí pri ktorých platí, že "to je jedno."
Zatiaľ čo počúvam náhodné pop songy som vypil ďalšie dve fľaše piva, a je čas sústrediť sa na tento text, aj keď popri tom prevažne chatujem.

Kam dál