Zo zásady nerobím, a ani nebudem robiť spätnú korektúru.
Ak niečo napíšem, ostáva to v článku. A ak niečo zverejním, ostáva to na blogu.

gettin' high on painkillers

13. února 2018 v 21:23 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Výnimočne sa zase raz hodí názov tejto rubriky. Prečo? Pretože zase raz sa dostávam na cestu feťáka. Ale to ma tiež vôbec neserie. A popravde sa ani nemám o čo podeliť, ale povedal som si, že sa tu zase raz objavím a niečo zo seba vyvraciam. Takže nečakajte žiaden dlhý článok, ani žiadne podstatné informácie. Just keepin' it updated.
A keďže som kinda smashed into oblivion, trošku ma vôbec neserie gramatika, takže chyby a preklepy si nevšímajte, i keď sa snažím všímať si ich.
 

Piatková chvíľka sebaľútosti, alebo inak o otvorených dverách

2. února 2018 v 19:54 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Je pekné, že by som mal vstúpiť, ale to by som najprv potreboval mať kam.
Môžem sa o tie dvere aj hodiť, ale neotvoria sa, kým ich niekto zvnútra neodomkne. Ja som svoje odomkol, rozdal som všetko, a väčšina bola vyhádzaná ako odpad. A otváranie dverí funguje na forme vzájomného obchodu. Ale čo mám ponúknuť, keď nič nemám? A to čo mám, to je považované za nedostatočné, nesprávne, prehnané alebo nevhodné.
Ponúkam abstraktné veci, ale tie asi nie je možné zachytiť pre bežného človeka. A nechcem veľa. Nechcem vlastne nič. Len miesto a pozornosť. Misku s vodou a raz za deň jedlo. Možno pohladenie alebo pochvalu. A môžem byť aj na pár hodín opustený, len chcem aby sa môj keeper vrátil. Ja nič nerozbijem ani nepokazím. Nikomu ani neublížim.

Prečo som tu takto? Čo mi chýba?

Kurva, jebal to pes

13. ledna 2018 v 18:07 | Subject 24 |  Life is short, wanna snort?
Viete o tom, že ja sem prídem aspoň raz za týždeň s tým, že napíšem nový článok, a vždy ho aj napíšem, ale nikdy ho nepublikujem? Ak ste o tom nevedeli, tak o tom už teraz viete. Neviem prečo to robím, asi preto, že som kokot alebo čo. Tak sa teraz konečne hádam dokopem k tomu, aby som túto pičovinu aspoň aj zverejnil. Mám pocit, že sa toho udialo celkom dosť. ale medzi ničím nie je nejaká reálna súvislosť, a tak to zase bude len zmes, alebo taká spleť rôznych myšlienok.
 


Love is just a number...

14. listopadu 2017 v 20:30 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
... a number we call, when we are either lonely or horny. It never meant much more.
And maybe it's just me... so fucked up and hurt by my past experiences, that I simply don't believe in the fabled emotion that could move mountains.

I know I should be moving on...

12. listopadu 2017 v 20:01 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
...but I feel like I'm already gone..
Máte ma tu, a zase som si dal na čas. Ako prvé upozorním, že názov článku (ktorý bol pôvodne "Came so hard I started feeling drunk) absolútne nič nehovorí a ani nevyjadruje. Aktuálne. Ale kým som pri tom.. zažili ste už niekedy orgazmus, po ktorom ste sa ešte hodnú chvíľu cítili opito? Ak nie, mali ste vlastne niekedy orgazmus? A možno sa vtedy len mne vynoril nejaký skrytý alkohol o ktorom som nevidel. Stalo sa to pred hodne dávnym časom, ale viem, že vtedy som bol chvíľu (asi týždeň alebo dva) triezvy. Čo sa však nedá povedať o tomto období. Myslím, že už asi mesiac sa nestalo, že by som za celý deň nevypil ani kvapku alkoholu. Ale čo to trepem.. kvapku? Najmenšie množstvo za deň v poslednom mesiaci boli 4 poldecáky. A najväčšie? To už ani neviem. Zase som sa dostal do bodu, kedy jednoducho pijem kým neupadnem do nočného bezvedomia, resp. kým nezaspím.

Spoveď duší

19. září 2017 v 19:45 | The Beholder
Tak som si zase raz dal dlhšiu pauzu od písania, pretože som si musel vyriešiť nejaké blbosti ohľadom všeho možného aj nemožného.
Ale teraz Vám zase raz venujem chvíľku svojho času aby som sa podelil o svoje myšlienky. Všetci vieme, že najčastejšie sem píšem keď som vytočený, ale tom som často nebol. Nie natoľko, aby som dokázal vygrcať celý článok, a často som to vzdal po pár vetách, keď som to skúšal.
Ale mám pocit, že tentokrát sa toho udialo dosť aspoň na článok.

Svedomie? Čo to je?

31. srpna 2017 v 17:42 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Tak som tu zase raz, a píšem úplne nový článok, i keď tam mám asi 5 rozpísaných, pretože prečo nie? Mám tam jeden článok do novej kategórie, ktorú ešte len uvediem, s týmto sú tam dva do kategórie "taste my blood" a zvyšok sú len tie moje typické nadávky na život a svet.

Čas je relatívny

27. srpna 2017 v 9:55 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Dva týždne... dva celé týždne, teda 14 dní mám rozpísaný tento článok. Avšak posledných niekoľko dní bolo na nôj vkus až príliš hektických, a nebol som v stave písať...
Tak som sem zase raz prišiel vygrcať svoje myšlienky, ale opäť s tým istým problémom, že žiadne zaujímavé udalosti ani činnosti nemám.
Som lowkey hyped-up, ale zatiaľ Vám nepoviem prečo. Vie to len zopár ľudí pre prípad, že by som kvôli tomu ostal zase len sklamaný. To sa stáva často.

Výgrc číslo 24, alebo o tom ako som našiel samého seba

8. srpna 2017 v 0:11 | The Beholder |  Life is short, wanna snort?
Prvá vec, čo poviem je, že názov tohto článku je dosť zavádzajúci, ale pri jeho tvorení som mal myšlienku ku ktorej sa neskôr určite dostanem, i keď nezaručujem, že to bude v tomto článku.
Mám ale aj nejaké novinky. Okrem toho, že mi po približne dvoch týždňoch zachutil alkohol, no nechystám sa piť nejako extra veľa, len jeden alebo dva poháriky ružového vína za deň, mám aj nejaké nové jazvy. Prevažne na rukách, a netuším kde sa tam vzali, pretože som nevyšiel z domu viac, ako tri krát za posledné dva týždne.
Ale inak mám relatívne peknú predstavu o svojej budúcnosti. Neviem či som sa s ňou zobudil, alebo mi ju odhalil ten pohár vína na raňajky, ale mám aspoň nejakú nádej v budúcnosť.

Beauty lies in the eye of the beholder. - Written by "The Beholder" himself.

4. srpna 2017 v 0:01 | The Beholder |  ...taste my blood, before it gets cold
It's a story-time, kids!
Pôvodne som chcel napísať niečo iné. Chcel som písať o hĺbke očí ľudských, ale aj iných. Chcel som tu opísať všetky tie oči, v ktorých som niečo videl, mal vidieť, alebo chcel vidieť. Všetky tie pohľady, ktoré niečo znamenali. A ten jeden špecifický pár očí, ktorý ma mohol kedykoľvek dostať na koľená už len pri strete. Pretože to bol naozaj magický pár očí. Videl vo mne všetko, čo chcel vidieť. Nie len to, čo som chcel ja. Jediný pár očí, ktorému som bol ochotný povedať všetko, a tým pochovať všetky svoje nádeje. Ale o tom potom. Tento obraz a krátky príbeh ktorý tu teraz napíšem mám v hlave už pridlho. A tak trochu mám náladu písať niečo s nejakým príbehom. Takže si užite, a keď tak ocením aj odozvu.
Mimochodom, táto rubrika pôvodne bola určená pre niečo iné, ale hodí sa aj pre tieto moje príbehy. Zaujíma ma, či niekto pochopí aj súvislosť, ale o tom potom. Povedal by som aby ste zatvorili oči a vžili sa do príbehu, ale niečím čítať musíte. A dopredu Vám hovorím, nečakajte obrovskú akciu alebo veľké vzrúšo. Je to len o obrazoch v mojej mysli. Let me start.

Kam dál